Tu je moja skúsenosť porušovania listového tajomstva.
Písal sa máj 1998. Bol som na v Londýne na preberaní EU-US ceny pre občiansku demokracu a občiansku spoločnosť, Cena bola udelená aj občianskemu združeniu MVO Ľudia a voda pri príležitosti 50. výročia Marshalovho plánu pre Európu. Cenu mi odovzdával Britský premiér Tony Blair, Americký prezident Bill Clinton a Predseda Európskej komisie Jacques Santer.
Bola to príjemná údalosť. Na protokole ma školili, že títo ľudia z mäsa a kosti a netreba sa ich báť. Nabral som odvahu a vytasil som KĽÚČ K DEMOKRACII s tým, že chcem, aby tieto osobnosti ho podpísali pre Slovensko. Vieme, čo sa vtedy na SK odohrávalo. Vrchoilil Mečiarizmus. Na protokole z toho mali zábavu, že to chápu, ale nie je to možné. Kľúč mi zobrali a som sa hnavsal sám na seba, že som sa s tým zdôverill.
Pri rozhovore s Billom Clintonom som hneď vytasil, či mi podpíše Kľúč k demokracii, ktorý chcem doniesť na SK, ako posolstvo demokratických zmien. Bez váhania si pýtal kľúč, aby ho podpísal. Tak som požiadal šéfku protokolu, že som si to vybavil. Výsledok bol podpis nie len od Billa Clintona, ale aj od Tonyho Blaira.
Keď som sa vrátil domov, tak mi bol doručený list z Britskej ambasády, v ktorom bola veľká fotka s Tonym Blairom s ďakovným listom. Našťastie urobil som z fotky viacero kópii. Originál sa akosi záhadne vyparil. Doteraz si to neviem vysvetliť.
Dostal som list aj z Bieleho domu. Obalka o veľkosti A4 bola viacnásobne prelepovaná a v nej na A5 ďakovný list, v ktorom mi Biely dom ďakoval za stretnutie v Londýne. Podľa veľkosti listu usudzujem, že v obálke bola fotka, ktorá zrejme teraz leží niekde v útrobách archívu zložiek, ktoré sa starajú o našú „bezpečnosť“.
S Kľúčom k demokracii z Hornej Torysy sú ešte spojené dve udalosti. Prvá sa týka Václava Havla, ktorý kľúč podpísal na stretnutí v Primaciálnom paláci v BA po voľbách v roku 1998, keď sa nám podarilo nášho diktátorika Vladimíra Mečiara poslať do politického dôchodku. Podpis Václava Havla sa z KĹUČA postupne vytrácal, tak ako sa nám Václav postupne vytrácal zo života. Napokon na KĽÚČI už ho nevidieť. Ostala iba dobová fotografia, na ktorej Václav KĽÚČ podpisuje.
Druhý príbeh sa týka volebného roku 2002, keď som 2. januára prišiel do práce a KĽÚČ na zemi a rozbitý. Vtedy som vedel, že demokracia na Slvoensku je ohrozená. Aj sa tak stalo. Vznikla zlepená demokracia, tak ako zlepený KĹÚČ…
Takže priatelia, veľký brat sa o permanentne stará o našu bezpečnosť a preto nám tu vládne náš červený brat, ktorý vlastne nikdy neodišiel. Stále má potrebu zvyšovať našú ochranu. Ak by Ste náhodou cítili potrebu byť nezávislí, zbytočne. Je o našú bezpečnosť permanentne postárané….