Dnes na Lomnickom štíte bol zaznamenaný historický rekord v rýchlosti prúdenia vzduchu 222 km/hod. Prečo nedošlo k podobnej devastácii Tatranského lesa na úpätí Tatier, tak ako k tomu došlo v novembri 2004, keď na Lomnickom štíte dosahovala rýchlosť vetra „len“ 176 km/hod?
Včera som mal prednášku v Poprade o vode a s tým súvisiace extrémy v počasí. Okrem iných súvislostí rastu extrémov počasia a zmien klímy, som ponúkol vysvetlenie príčiny, prečo v novembri 2004 došlo k rozsiahlej devastácii Tatranského lesa i ako tomu v budúcnosti zabrániť.
Zopakujem vysvetlenie, ktoré som včera prezentoval. Ak sa stretnú 2 fenomény v jednom časovom okamihu, dochádza na úpätí Tatier k veternej smršti, ktorá ničí nie len Tatranskú prírodu, ale aj Tatranské osady. Vpád studeného frontu cez hrebene Tatier a prehriata Popradská kotlina vyvoláva „Tatranskú bóru“.
Podobný efekt, aký vzniká na jeseň na Jadrane, keď suchá krajina okolo mora sa náhle ochladí. „Dýzový efekt“ prúdenia vzduchu z chladnejších horských oblastí do prehriatej a vysušenej Popradskej kotliny zrýchľuje prúdenie vzduchu na úpätí Tatier, ktorého rýchlosť môže dosahovať o niekoľko desiatok kilometrov viac ako na hrebeni Tatier (viď prvý obrázok).
To sa vlastne stalo 19. novembra 2004. Vtedy bola celá jeseň na Slovensku nadnormálne teplá. Teploty v Popradskej kotline dosahovali celú jeseň 15-20 stupňov. Vpád studeného frontu od severozápadu cez hrebene Tatier a vyschnutá, teplá kotlina spôsobila, že rýchlosť napríklad na Štarte nad Tatranskou Lomnicou dosahovala viac ako 230 km/hod, zatiaľ čo na Lomnickom štíte rýchlosť nepresiahla 180 km/hod.
Včera v Poprade som to na prednáške vysvetľoval, že znížiť devastáciu Tatranskej prírody je možné, ak v Popradskej kotline ostane viac vody a tým sa bude v kotline produkovať menej tepla do vzduchu, čím „dýzový“ efekt, ktorý vyvracia stromy v Tatrách bude slabší (viď druhý obrázok).
Táto hypotéza sa vlastne dnes úplne potvrdila. Napriek tomu, že rýchlosť prúdenia vzduchu dnes dosiahla historický rekord, k vzniku „dýzového efektu v Tatrách nedošlo jednoducho preto, lebo Popradská kotlina bola vlhká a chladná. Samozrejme, že môžeme argumentovať, že sme na konci zimy a nie na konci jesene.
Je to pravda. Tu však ide o pochopenie fyzikálneho princípu vzniku Tatranských víchric, aby sme sa vedeli dobre rozhodovať, aby sme nemuseli mať o pár rokov, keď les vyrastie, zas oči pre plač, tak ako to bolo v novembri 2004.