Vieme, že posledných 5 rokov Kalifornia čelila veľkému suchu. Až takému, že na konci neho 29 priehrad, ktoré tvorili základ jednej z najúspešnejších ekonomík sveta, ostali prázdne a hrozil kolaps. Keď som začiatkom januára skypoval s priateľmi z Kalifornie, vytešovali sa, že prichádza vlna dažďov a že priehrady sa naplnia a bude zas vody dosť pre každého. Stalo sa, avšak z hrozivými záplavami, ktoré centrálnu časť Kalifornii ohrozovali v prvej polovici januára.
Teraz prišla ďalšia rana v podobe rizika pretrhnutia asi najväčšej zemnej sypanej hrádze na svete (208 metrov vysoká), ktoré donútilo opustiť domovy asi 200 tisíc ľudí. Ako je to možné, že takéto veci sa dejú? Jednoducho preto, lebo sa mení časová a priestorová distribúcia zrážok aj v Kalifornii, tak isto ako aj na Slovensku, Ázii, celej Amerike, Afrike, či Autrálie. A prečo sa mení? Nuž jednoducho preto, lebo sme podrezali žily malým vodným cyklom.
Vplyvom pečatenia a odkanalizovávania dažďovej vody len 5-tich najväčších miest Kalifornie sa podrezanými žilami z malých vodných cyklov vyprázdni cca 1 mld. m3 ročne. A čo za posledných 50 rokov? Nuž je to asi 50 mld. m3, tej vody, ktorá v minulosti vsiakla do pôdy, vyparila sa i tvorila dážď. A kde tá voda je? Nuž uskladnená v oceáne aj so všetkým odpadom, čo človek dokáže vyprodukovať i s odplavenou pôdou.
A výsledok? Na pevnine ubúdanie zrážok, ktoré permanentne recyklujú v malých vodných cykloch a stúpanie hladín oceánov. Takže čo bude na konci tohto príbehu? O pôdu a vodu odľahčovaný zemský povrch v geologických citlivých zónach začína to praskať.
A veru Kalifornia je presne taká citlivá zóna pre zemetrasenia, ako je napríklad Haiti, či Thaiwan, kde po dlhých suchách prichádzajú extrémne prívaly dažďov, ktoré odnášajú zem do morí a odľahčujú krajinu až natoľko, že so železnou pravidelnosťou prichádzajú zemetrasenia po povodniach. Také sú závery vedeckého výskumu práve na Thaiwane, či na Haiti. Takže ak Kalifornia nenaštartuje urgentne kompletnú revitalizáciu prostredníctvom plošných ekosystémových a nie priehradným inžinierskym riešení, dožije sa dramatických živelných pohrôm.
Môžu sa však tomu vyhnúť ak naštartujú riešenia ekosystémovej obnovy vody v malých vodných cyklov. Len tým prinavrátia vodný režim krajiny a častejší i jemnejší blahodarný.
Poškodenú, no nie roztrhnutú priehradu Oroville v Kalifornii berme, ako zdvihnutý prst najvyššieho, ktorý nám dáva na známosť, aby sme vytriezveli zo svojej pýchy. A nie len pre Kaliforniu..