kravcik

„Ak chceme mať v mestách príjemné životné prostredie, je potrebné zastaviť pribúdanie betónu a úbytok zelene a premyslene budovať prvky zelenej infraštruktúry. Znamená to viac trávnikov a parkov, zelených striech, fontán, jazierok, nádrží či živých plotov,“ uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Správne pani ministerka. Vychádzajúc z kompetencií rezortu, ktorý riadi pani ministerka, by bolo predsa len korektnejšie, ak by zvolala tlačovú konferenciu, na ktorej by vyzvala všetkých farmárov,  aby hospodárili na poľnohospodárskej pôde tak, aby to bolo prospešné pre klímu a životné prostredie, ak už tých 71 € poľnohospodári poberajú za každý hektár.

Vieme dobré, ako často sa ocitne ornica z poľnohospodárskej pôdy v centre obce len tým, že poľnohospodári nedodržujú to, za čo poberajú dotácie.

Nuž, ale keď sa už pani ministerka pôdohospodárstva chcela pozitívne odprezentovať médiám, ako sa mestá urbanizujú a vyvolávajú si vodný kolaps, tak je dobré sa pozrieť na schému, ktorú kuriózne riadi práve Ministerstvo pôdohospodárstva.

Tá schéma sa volá „Zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach prostredníctvom budovania prvkov zelenej infraštruktúry a adaptáciou urbanizovaného prostredia na zmenu klímy“. Na túto schému bolo vyčlenených 33 mil. € a doteraz minutých asi 25 mil. €.

Peniaze boli minuté na projekty, ktoré vôbec neriešia to, čím sa ministerka chváli a že rezortom schválené projekty nepredchádzajú takým prípadom, ako sa stali v Bratislave. Prečo to tak je? Nuž z poznania reality vplýva, že všetky výzvy, ktoré sú pripravované na jej ministerstve i na Ministerstve životného prostredia sú úplne zlé nastavované.

Pozrel som si schválené projekty a tú sú aktivity, ktoré v schválených projektoch sa dajú zhrnúť do tejto jedinej vety: „vybudovať spevnené plochy na vyšľapaných cestičkách, vytvoriť športové ihriská – fitnes a multifunkčné, vytvoriť detské ihriská pre rôzne vekové kategórie, vytvoriť oddychové stretávacie zóny, vysadiť novú a revitalizovať existujúcu zeleň“. Prosím pekne to všetko za cca 25 mil. €.

Takže pani ministerke jej podriadení zlé interpretujú súvislosti, alebo ona tomu vôbec nerozumie a ju podriadení klamú? Skôr si myslím, že jej radcovia ju nahovorili, aby vydala tlačovú správu, ktorou by v spoločnosti zarezonovalo, že vie predvídať a dokonca strategický rozmýšľať systémovo do budúcna. No nepodarilo sa.

Poďme sa pozrieť ešte na ministerstvo životného prostredia, kde momentálne prebieha výzva na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine, ktorej cieľom je podporovať opatrenia, ktoré zachytávajú zrážkovú vodu za účelom zmiernenia negatívnych dôsledkov zmeny klímy (http://www.op-kzp.sk/obsah-vyzvy/40-vyzva-na-predkladanie-ziadosti-o-poskytnutie-nfp-zamerana-na-vodozadrzne-opatrenia-v-urbanizovanej-krajine-v-intravilane-obci/).

Cieľ tejto výzvy je celkom chvályhodný a mohol by prispieť k tomu, aby naše mestá sa neprehrievali a ozdravovali klímu i aby nedochádzalo k takým veciam, ako došlo v Bratislave. Po túto časť  je to super. Ministerstvo alokovalo na to 17 mil. eur. No čo urobilo ministerstvo v podmienkach výzvy, hraničí to doslova s úmyselnou sabotážou nečerpania eurofondov.

Ministerstvo životného prostredia výzvu vyhlásilo v máji a projekty treba predložiť v júli s maximálnou možnou podporou 600 tisíc €. Na to, aby projekt splnil všetky kritériá, potrebuje spracovať zámer, vysúťažiť projektanta, projekt spracovať, projekt predložiť na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, vodoprávne konanie a po zapracovaní pripomienok rozhodnutie Stavebného úradu. S predložením projektu musí byť aj vysúťažený dodávateľ stavby.

Urobiť toľko úkonov na projekte, aby mal zmysel a projekt sa neminul cieľu, je pri efektívnej koordinácii prác minimálne 6 mesiacov. Ak ministerstvo vyhlásilo výzvu s takými podmienkami, tak buď má už dopredu pripravené projekty, čo smrdí korupciou. Pravdepodobnejší je druhý variant. Nerozumie problematike a problémy, ktoré sa valia v ochrane životného prostredia chcú úradníci zachrániť aspoň niečo, no sa zamotávajú ešte do väčších chýb.

Ak ministerstvo životného prostredia má aspoň trochu úcty k svojej práci hneď v pondelok vydá vyhlásenie, že od predkladateľov projektov bude vyžadovať iba zámer, koľko dažďovej vody v útrobách mesta vody chce mesto zadržať a efektivitu vkladaných peňazí. Po schválení zámeru ministerskou komisiou mestá a obce, môžu pracovať na projektoch nie len bez stresov, ale aj seriózne s maximálnym efektom. Ak toto ministerstvo neurobí, vyhodí do vzduchu ďalších 17 mil. eur a problémy ostanú a množstvo nahnevaných ľudí, že problémy sa neriešia.

Tak čo páni ministri, začnete brať už konečne vážne stav krajiny a vody v nej?