Založ si blog

Prečo prevláda ideológia nad zdravým sedliackym rozumom pri zastavení globálneho otepľovania

Prevláda názor, že voda je obnoviteľný zdroj a že zmeny vo vodnom cykle sú náhodné a chaotické bez vplyvu človeka. Ak ktorejkoľvek časti planéty Zem prestáva pršať, alebo sa začínajú vyskytovať extrémne živelné pohromy, je to údajne náhodný proces, alebo je to spôsobené vplyvom globálneho otepľovania. „Bičovanie“ Zeme ničivými živelnými pohromami, častejšími a extrémnymi zemetraseniami i suchom je však proces závažný a treba sa ho snažiť pochopiť, aj keby sme váhali, že človek nemôže to ovplyvniť ani negatívne ani pozitívne.

Z tohto pohľadu si zaslúži pozornosť výskum, ktorý sa zrodil v „ideologickom“ konflikte na Slovensku, keď malá skupina „ambicióznych“ mladých vedcov koncom 80-tych rokov 20-tého storočia mala problém sa podriadiť maintreamu vedeckej inštitúcie. Mainstreamu sa totiž nepozdával výskum odvodňovania agrárnej krajiny, z ktorého vyplynulo, že je to nie len ekonomický neefektívne, ale aj vodohospodárskym a ekologickým nezmyslom.

Po ideologickom konflikte a po zrútení komunistického režimu v Československu táto na dlažbu vyhodená skupina mladých vedcov založila nezávislé občianske združenie Ľudia a voda, v ktorom pokračovala vo výskume hydrologických procesov a ich zmien na Slovensku. Zhodnotila vplyv dramatickej premeny krajiny, ktorá bola zrealizovaná spriemyselňovaním poľnohospodárskej krajiny (likvidácia medzi a remízok, sceľovanie pozemkov, vysušovanie mokradí) a kanalizovaním dažďovej vody z urbannej krajiny i z dopravnej infraštruktúry.

Tim MVO Ľudia a voda v 90-tych rokoch 20-tého storočia dal dohromady údaje o celom Slovensku, vytvoril si metodické postupy a na zozbieraných údajoch previedol analýzy trendových zmien bilancie vody, zrážok i stavu poškodenia krajiny. Tie ukázali, že v teritóriu hornatého i nížinného Slovenska s rozlohou 50 tisíc km2 prebiehajú významné zmeny vodnej bilancie v čase i v priestore. Analýzy preukázali, že na Slovensku dlhodobo celkovo poklesávajú zrážky. Ročný pokles zrážok v 20. storočí dosiahol o 5,6%. V hornatých a prevažne lesnatých oblastiach Slovenska s nadmorskou výškou od 500 do 2500 m n. m. úhrny zrážok trendovo trendovo vzrástli a v nížinách poklesli.

Zmeny nastali aj v čase. V jarnom a jesennom období zrážky významne poklesli a v lete narástli. Predlžili sa obdobia bez dažďov a v lete nastal častejší výskyt extrémnych prívalových dažďov, ktoré spôsobujú bleskové povodne. Tiež významne poklesli zásoby podzemných vôd. Vyschlo mnoho prameňov i drobných vodných tokov až na jeden, ktorý v roku 1996 zrealizovali dobrovoľníci Ľudia a voda, aby dokázali, že je lacnejšie a efektívnejšie vytvárať vodné zdroje ekosystémovo.

Ľudia a voda totiž v 90-tych rokoch viedla nerovnocenný boj proti výstavbe priehrad na Slovensku Modrou alternatívou, ktorou sme chceli praktický preukázať, že zdravé ekosystémy dokážu lacnejšie a efektívnejšie vyrábať dostatok vody pre potreby obyvateľstva. Po zrealizovaní projektu vieme, že ekosystémová „výroba“ vody je viac ako 10 násobne lacnejšia a navyše je sociálne spravodlivejšia. Výstavba priehrad kdekoľvek na svete prináša množstvo konfliktov i sociálnej skrivodlivosti.

Všetky tieto poznatky sme spísali do publikácie Voda pre tretie tisícročie (2000), ktorou sme upozornili slovenskú odbornú i laickú verejnosť, že stav zásob vody na Slovensku je doslova alarmujúci a je najvyšší čas sa venovať ochrane vôd komplexne a integrovane. A tiež je najvyšší čas sa vrátiť k Alternatívnej vodohospodárskej politike Slovenska, ktorú spísal tím Ľudia a voda (1994) a v roku Slovenský parlament v tom istom roku zaviazal vládu Slovenskej republiky zapracovať do oficiálnej vodohospodárskej politiky Slovenska. Pripomínam, že Alternatívna vodohospodárska politika bola oveľa viac ambiciózna v ochrane vôd Slovenska, ako je Európska rámcová smernica pre vodu z roku 2000.

Žiaľ politické turbulencie a nezáujem politických špičiek o formovanie nezávislej vedy na Slovensku  zmarila a naďalej marí úsilie o poznávanie hlbších súvislostí ekosystémovej ochrany vôd i vplyvu stavu vody v krajine na klímu a celé vodné hospodárstvo na Slovensku. Napriek tomu, že oficiálna veda pod vplyvom ideológov odmieta robiť výskum o vplyve človeka na zmeny v hydrologickom cykle, tím Ľudia a voda bez akejkoľvek podpory v tomto snažení pokračuje.  Od zverejnenia výsledkov výskumu prešlo 15 rokov a poznatky a čas potvrdil nie len na Slovensku, ale aj vo svete vážne problémy s vodou, ktorá prerastá do globálnej krízy vody. Zmeny vo vodnom cykle na Slovensku sú už tak markantné, že to vníma už aj laická verejnosť. Podobné vodohospodárske problémy, s ktorými sa trápi Slovensko, začína byť problémom mnohých krajín sveta.

Čo vlastne hovorí výskum nezávislého tímu na Slovensku? Hlavný poznatok, ku ktorým sme sa dopracovali je, že vplyvom poškodenia krajiny (odvodňovanie, kanalizovanie, zastrešovanie i pečatenie zemského povrchu) sa vyprázdňujú malé vodné cykly a že každoročne sa zo Slovenska stráca v priemere 250 mil. m3 tej vody, ktorá v minulosti ostávala v krajine, doplňovala zásoby podzemných vôd i cez vegetáciu sa vyparovala z krajiny a tým termoregulovala klímu krajiny. Tiež prispievala k tvorbe mrakov s častejšiemu výskytu zrážok.

Za obdobie od roku 1950 sa tak stratilo z územia Slovenska viac ako 15 mld. m3 sladkej vody. Toto je slovenský príspevok k stúpaniu hladín oceánov. Kvantitatívne najväčší podiel na strate vody zo Slovenska má poľnohospodársky priemysel. Poľnohospodárska krajina tvorí 51% plochy Slovenska a podiel na vysušovaní je 56%. Urbanná krajina, ktorá pokrýva necelých 5% z plochy Slovenska však má až 26% podiel na vysušovaní Slovenska. To znamená, že 1% urbannej krajiny Slovenska participuje na vysušovaní 5-timi percentami z celkového podielu.

Ďalším a tiež veľmi závažným problémom Slovenska je strata termoregulácie krajiny. Znižovaním výparu vody z krajiny sa totiž zvyšuje produkcia citeľného tepla do atmosféry a to mení rozdelenie zrážok v čase i priestore. Zo zdravej nepoškodenej krajiny s dostatkom vody v ekosystémoch krajiny sa dokáže zo Slovenska reálne vypariť až 9 mm vodného stĺpca v letných dňoch. Ak je krajina vysušená, reálny výpar klesá až na tretinu. S tým rastie produkcia citeľného tepla a krajina sa prehrieva. S poklesom 1 mm výparu sa zvyšuje produkcia tepla do atmosféry o 35 TWh zo Slovenska. V období dlhodobého sucha sa počas jedného letného dňa dokáže zo sucha vyprodukovať až 200 TWh, čo je 2 000 násobok dennej produkcie energie vo všetkých elektrárňach na Slovensku.  A to je tak závažný problém, že ignorovanie tohto poznatku prináša veľmi nebezpečné trendy vo vývoji klímy na Slovensku.

Ak pripustime, že Slovensko je priemerná krajina vplyvu človeka na vysušovanie ekosystémov, tak celosvetová každoročná strata sladkých vôd z kontinentov dosahuje 760 mld. m3 za rok. To odpovedá ročnému stúpnutiu hladín oceánov o 2,1 mm.

Závažnosť tohto problému vyprovokovalo môj tím k spísaniu a zverejneniu novej vodnej paradigmy. Tú sme publikovali v roku 2007 pod názvom Voda pre ozdravenie klímy (www.waterparadigm.org). Základným princípom novej vodnej paradigmy je, že dažďová voda je kľúčom k zásobám všetkých vodných zdrojov na kontinentoch, k všetkému životu, biodiverzite, ku zdravej klíme, ekonomickej prosperite i globálnej bezpečnosti. Preto dažďovú vodu nesmieme kanalizovať do odpadu, morí i oceánov a potrebujeme ju zbierať do ekosystémov a cez výpar ju vracať do malých vodných cyklov, aby sa permanentne obnovoval dážď, tvorili zásoby vodných zdrojov, prebiehala fotosyntéza i termoregulovala sa krajina. Pochopením tohto základného princípu a realizovaním konkrétnych projektov zadržiavania dažďovej vody v akýchkoľvek typoch poškodenej krajiny je možné prinavrátiť stratený dážď.

Slovensko po historických povodiach v roku 2010 sa rozhodlo dať na cestu zásadnej zmeny vodného hospodárstva z princípu kanalizovania dažďovej vody pri protipovodňovej ochrane na princíp jej  zadržiavania v poškodených ekosystémoch budovaním vodozádržných opatrení, ktoré spomaľujú odtok dažďovej vody z krajiny a zvyšujú šancu na jej vsakovanie do pôdy  i jej výpar cez vegetáciu. Slovenská vláda prijala komplexný Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, ktorú spracoval tím Ľudia a voda, ako zásadný dokument prevencie pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou, ktorého plánom bolo zrealizovať do 10-tich rokoch minimálne 250 mil. m3 vodozádržných opatrení, ktoré dokážu jednorazovo zachytiť 250 mil. m3 a vrátiť do malých vondých cyklov.

V priebehu implementácie v roku 2011-12 sa podarilo zrealizovať viac ako 100 tisíc vodozádržných opatrení, ktoré jednorazovo dokážu zadržať cca 10 mil. m3 dažďovej vody. Tá voda ostáva v krajine, vsakuje do pôdy i cez vegetáciu sa vyparuje, teda sa vracia do malých vodných cykloch. Na projektoch pracovalo viac ako 10 tisíc ľudí dlhodobo nezamestnaní v 488 komunitách. To znamená, že program mal aj významný sociálny dopad, pretože chudobní ľudia vo svojich komunitách priamo pracovali na ochrane pred povodňami vo svojich obciach (výsledky z tejto etapy iniciatívy tímu MVO Ľudia a voda sú zdokumentované v publikácii „Po nás púšť a potopa?“ (2012 www.ludiaavoda.sk).

Žiaľ po voľbách 2012 program bol program novou Vládou Slovenskej republiky úplne zastavený a kriminalizovaný. Zastavenie Programu pomáhali zástancovia starej vodnej paradigmy, pre ktorých sa vodné hospodárstvo na Slovensku stálo výnosným biznisom z verejných zdrojov (budovatelia priehrad a regulácií vodných potokov a riek). Skúsenosti z realizácie projektov na úrovni komunít preukázali opodstatnenosť i reálnosť ekosystémovej integrovanej ochrany vôd.

Práca tímu Ľudia a voda postupne dostávala za hranice Slovenska a po intenzívne komunikácii predovšetkým s Jan Lambert (USA) sa napokon slovenský program Revitalizácie krajiny sa stal podkladom pre spracovanie Globálneho  akčného plánu obnovy malých vodných cyklov a klímy (2015), ktorý bol na konferencii Boi4climate v Bostone prezentovaný a momentálne prebieha na rôznych fórach v USA prezentácia Amerického akčného plánu obnovy malých vodných cyklov a klímy (www.vow4climate.org)..

Z Globálneho akčného plánu vyplýva, že je možné ozdraviť klímu planéty Zem, ak do 10-tich rokoch v poškodených ekosystémoch na všetkých obývateľných kontinentoch sa zrealizuje 760 mld. m3 vodozádržných opatrení, ktoré naštartujú „pumpovanie“ vody do malých vodných cykloch až tak, že sa prinavráti dážď už aj vo vysušených regiónoch sveta. Realizovaním programu sa dá docieliť minimálne to, že v tých regiónoch, kde prestáva pršať sa prinavráti dážď. Na programe môže pracovať viac ako 100 mil. chudobných ľudí po celom svete a tiež sa zmiernia konflikty napätia v takých regiónoch ako je Sýria, či vysychajúca  Afrika, India i celá západná časť Spojených štátov amerických.

Slovensko samý dopravný chaos a Košice v ňom

21.11.2017

Koncentrácia politickej moci prináša so sebou riziká vzniku diktatúry s následným konfliktami. Koncentrácia ekonomickej moci prináša so sebou riziká vzniku kolapsových situácií. Najevidentnejšie viac »

Občiansky Plán pre Bratislavu umožní perspektívu aj zbytku Slovenska?

03.11.2017

Včera v Bratislave zverejnili PLÁN BRATISLAVA. Konečne vzniká niečo zdola a prirodzene. 50 ľudí sa dalo dohromady, aby začali formovať do reálneho života predstavu lepšieho života. Úplne viac »

Slovensko potrebuje národný program kvality potravín a nie politické reči o zdravých potravinách

15.10.2017

Keď ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečna povedala: „Povedať, dokedy bude na trhu dvojaká kvalita, je ťažké“. Bývalý minister Zsolt Simon jej drukoval: „..otázka dvojakej kvality viac »

mobil, platba mobilom, nákup, bezkontaktná, platba

Poľská vláda chce postupne zrušiť nedeľný predaj

24.11.2017 02:24

Poľská vláda vláda plánuje postupne do roku 2020 zrušiť nedeľný predaj, aby zamestnanci mali viac času na rodinu.

PZ SR

Zrážku troch vozidiel neďaleko Šamorína neprežili dve osoby

23.11.2017 21:38

Ďalšie tri osoby sú v opatere Záchrannej zdravotnej služby.

sud, justicia, sudy

Svedok vraždy bosa Sýkoru strieľal na pumpe

23.11.2017 21:34

V rukách polície skončil muž, ktorý svedčí v prípade popravy mafiánskeho bossa z Bratislavy.

Návšteva Putina v Nemecku

Začalo nemecko-ruské fórum, pozdravy zaslali Merkelová aj Putin

23.11.2017 20:57

Diskusné fórum sa koná v čase, keď sú nemecko-ruské vzťahy stále ťažko poznačené ruskou anexiou ukrajinského Krymu z roku 2014.

Michal Kravčík

skutočné hodnoty vznikajú mimo honosných palácov

Štatistiky blogu

Počet článkov: 89
Celková čítanosť: 147010x
Priemerná čítanosť článkov: 1652x

Autor blogu

Kategórie