Založ si blog

Politici žijú z mexických vĺn. Najnovšiu vlnu spustil kapitán Danko

Slovenska politika už zažila veľa mexických vĺn. A akosi sú všetky úspešné. Do boja za národne cítenie spúšťa  mexickú vlnu Slovenská národná strana údajne na záchranu slovenskej pôdy. Jednoducho chce otvoriť Ústavu Slovenskej republiky a cez ústavný zákon chrániť Slovenskú pôdu. Tak ako kedysi súdruh Biľak povedal „nedovolíme kapitalistickým sviniam rýpať v našej socialistickej záhradke“, teraz kapitán Danko zavelil: „…nedovolíme kapitalistickým zbohatlíkom skupovať našu pôdu“. Nie je to len ťah na to, aby sa prekryli vlastné záujmy? Ozaj toto je problém národného bohatstva, teda pôdy?

Tak sa poďme pozrieť v ako stave je naša pôda i celý agrosektor. Pôda, je základom pre existenciu života a permanentnú potravinovú bezpečnosť. Krajina, ktorá má zdravú pôdu, dokáže dopestovať základné plodiny na obživu svojich obyvateľov aj v tých najťažších časoch. Z tohto pohľadu je Slovensko bohatou krajinou. A povedzme si rovno: „na toto bohatstvo doslova kychá…“.

Za posledných niekoľko desaťročí Slovensko stráca tu najcennejšiu pôdu. Každým rokom minimálne 500 hektárov aj takými investíciami, ako sa momentálne rozvíja v Nitre pre novú automobilku Jaguár. Jednoducho úrodná pôda musí ustúpiť ďalšej automobilke. Neviem, či občan Slovenska ovláda také základné reality. Vyrobíme viac ako 1 milión áut a na domácom trhu ich predáme asi 3%.

Slovenské poľnohospodárstvo, ako aj celý vidiek trápia aj iné problémy. Tá pôda, na ktorej sa nepostavili automobilky, alebo iné priemyselné parky leží ladom a nezamestnaní ľudia chodia nakupovať do obchodných reťazcov dovážané potraviny.

Najväčšia genocída za bývalého režimu bola spáchaná práve na vidieckej krajine. Rozoranie medzí a udržiavanie tohto stavu aj po páde bývalého režimu necháva poľnohospodársku krajinu málo diverzifikovanú prispieva k ďalším rizikám, ako ubúdanie živín z pôdy, nadmerná erózia pôdy, rast povodní, súch i časté striedanie extrémov počasia.

Slovenské poľnohospodárstvo je slabo pripravené odolávať prebiehajúcej klimatickej zmene, čo je značné riziko pre ekonomiku Slovenska i pre potravinovú bezpečnosť. Slovenské poľnohospodárstvo je málo atraktívne aj pre mladých ľudí.  Preto celý vidiek Slovenska upadá a starať  sa o poľnohospodársku krajinu v okrajových častiach Slovenského vidieka nemá kto

Dlhodobo klesá podiel farmárov do 35 rokov. Vo všeobecnosti počet ľudí pracujúcich na vidieku dlhodobo klesá, čím sa znižuje kvalita života na vidieku, dochádza k likvidácii a úpadku zariadení poľnohospodárskej prvovýroby, objekty živočíšnej výroby chátrajú.

Kým v pôvodných krajinách Európskej únie (EÚ-15) klesla zamestnanosť v agrosektore za uplynulých 20 rokov o tretinu (31%), Slovensko prišlo v rovnakom období až o tri štvrtiny (73%) pracovných miest v poľnohospodárstve (o viac ako 150 tisíc). Poľnohospodárstvo nepriamo zodpovedá za približne 25% celkovej nezamestnanosti na Slovensku, ale celkovo tvorí len menej ako 3% pracovných miest.

Na Slovensko dovážame aj tie potraviny, ktoré sme si v minulosti dopestovali Najviac potravín na Slovensko dovážame  z podobných, ako je Slovensko (Nemecko, Čechy, Poľsko). Podobná krajina ako Slovensko, kedysi zaostalé vidiecke hornaté Rakúsko patrí teraz medzi najvyspelejšie ekonomiky Európy. V Rakúsku hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa presahuje 128% priemeru EÚ. Prečo? Lebo má vysoko rozvinutú diverzifikovanú infraštruktúru lesopoľnohospodárskej krajiny s priemernou plochou vidieckych fariem   19,2 hektára. Z týchto fariem má vo svojich podnikateľskej agende diverzifikované činnosti 37,3% fariem.

Slovensko, ktoré sa „chváli“ vysokou intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby so 4 násobnou vyššou výmerou poľnohospodárskej farmy (77,5 ha)  má iba 5,9% fariem iné činnosti vo svojej podnikateľskej agende, čo je viac ako 6 násobne nižšia úroveň stupňa diverzifikácie činnosti ako má Rakúsko. Rozloha fariem právnických osôb na Slovensku je dokonca až viac ako 36 násobne vyššia ako v Rakúsku. Rozloha fariem právnických osôb na Slovensku dosahuje takmer 700 hektárov. Viac ako štvrtina diverzifikovanej činnosti na slovenských farmách má tzv. voľnočasové aktivity, čo z hľadiska zamestnanosti je úplne nepodstatné.

Z vyššie uvádzanej reality štruktúry poľnohospodárskej krajiny a úrovne diverzifikácie činností na farmách vyplýva,  že slovenské poľnohospodárstvo je systémovo zlé nastavené a potrebuje zásadnú reformu. Pretože v tomto stave je Slovenské poľnohospodárstvo príveskom ekonomiky Slovenska a nie pridanou hodnotou. V stave akom je, nedokáže vytvárať pracovné príležitostí, čím sa prírodný potenciál Slovenskej republiky trestuhodne nevyužíva a vidiecke regióny doslova vymierajú.

Na Slovensku vlastní 10,5 milióna ks družstevných podielnických listov (DPL) v nominálnej hodnote 350 miliónov eur približne 1,5 milióna ľudí. Bežné družstvo má teda niekoľko sto až pár tisíc podielnikov. Drvivá väčšina z nich bez možnosti reálneho vplyvu na spôsob využívania poľnohospodárskej krajiny.

Priemerná dotácia z verejných zdrojov na poľnohospodára je v SR dvojnásobná v porovnaní s priemerom EÚ. Každoročné agrodotácie v prepočte na jedno pracovné miesto v poľnohospodárstve predstavujú v roku 2015 subvenciu približne 15 tisíc eur. To preto, lebo neprebehla zásadná reforma využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu i  krajiny, ale zaostávame v efektívnom nastavení motivačných nástrojov a súťaživosti pre farmárov.

Preto je dotácia štátu, teda z našich daní dvojnásobne vyššia, ako je priemerná mzda v poľnohospodárstve, a tiež dvakrát viac ako v prípade škandalóznych investičných stimulov ako Mondi SCP s prepočítanou dotáciou na 1 prac. miesto približne 6000 eur ročne.

Takže na vidieku všetkých zamestnancov financujú štátne dotácie a poľnohospodári majú „zadarmo“ zamestnancov, čo vlastne nebezpečne demotivuje zefektívňovať agrosektor na Slovensku, aby bol pridanou hodnotou ekonomiky Slovenska a nie príveskom.

Pokiaľ ide o správu pôdy, Slovensko má historicky veľkú rozdrobenosť vlastníctva pôdy, čo zhoršuje podnikateľské prostredie a osobitne sťažuje začatie podnikania a investície. Zo štatistík vyplýva, že priemerný počet na jednu parcelu je 11,11 spoluvlastníkov (1 parcela = 11,11 spoluvlastníkov) a priemerný počet parciel na jedného vlastníka je 20,59 (1 vlastník = 20,59 parciel).

Takže na záver, kapitán Danko, my slamu nežerieme. Prestaňte už tie srandy robiť. Venujte sa seriózne politike, alebo odíďte a neničte Slovensko ďalšími mexickými vlnami. Slovensko už ich zažilo dosť. Slamky, ktorej sa chytáte, nechajte pre svoje prázdne mlátenie vo svojom súkromnom živote!

Slovensko samý dopravný chaos a Košice v ňom

21.11.2017

Koncentrácia politickej moci prináša so sebou riziká vzniku diktatúry s následným konfliktami. Koncentrácia ekonomickej moci prináša so sebou riziká vzniku kolapsových situácií. Najevidentnejšie viac »

Občiansky Plán pre Bratislavu umožní perspektívu aj zbytku Slovenska?

03.11.2017

Včera v Bratislave zverejnili PLÁN BRATISLAVA. Konečne vzniká niečo zdola a prirodzene. 50 ľudí sa dalo dohromady, aby začali formovať do reálneho života predstavu lepšieho života. Úplne viac »

Slovensko potrebuje národný program kvality potravín a nie politické reči o zdravých potravinách

15.10.2017

Keď ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečna povedala: „Povedať, dokedy bude na trhu dvojaká kvalita, je ťažké“. Bývalý minister Zsolt Simon jej drukoval: „..otázka dvojakej kvality viac »

mobil, platba mobilom, nákup, bezkontaktná, platba

Poľská vláda chce postupne zrušiť nedeľný predaj

24.11.2017 02:24

Poľská vláda vláda plánuje postupne do roku 2020 zrušiť nedeľný predaj, aby zamestnanci mali viac času na rodinu.

PZ SR

Zrážku troch vozidiel neďaleko Šamorína neprežili dve osoby

23.11.2017 21:38

Ďalšie tri osoby sú v opatere Záchrannej zdravotnej služby.

sud, justicia, sudy

Svedok vraždy bosa Sýkoru strieľal na pumpe

23.11.2017 21:34

V rukách polície skončil muž, ktorý svedčí v prípade popravy mafiánskeho bossa z Bratislavy.

Návšteva Putina v Nemecku

Začalo nemecko-ruské fórum, pozdravy zaslali Merkelová aj Putin

23.11.2017 20:57

Diskusné fórum sa koná v čase, keď sú nemecko-ruské vzťahy stále ťažko poznačené ruskou anexiou ukrajinského Krymu z roku 2014.

Michal Kravčík

skutočné hodnoty vznikajú mimo honosných palácov

Štatistiky blogu

Počet článkov: 89
Celková čítanosť: 147004x
Priemerná čítanosť článkov: 1652x

Autor blogu

Kategórie